Ako sme prišli k stromu FIGA
Ako plynie čas na dedine a je nutné minimálne zvažovať úpravy terénu, prišla debata na sekciu: stromy v našej minizáhrade. Chceme jeden dominantný. Ani vysoký, ani nízky, určite listnatý, nenáročný a mrazuvdorný, pevný a hlavne aby vrhal v lete dostatočný tieň a zároveň, aby listy boli dostatočné veľké, keď budú opadávať a tak ľahko zberateľné :-) Prišla reč na figu. Pekný strom, veľký strom, spĺňa všetky parametre až na cenu. Išli sme ju slávnostne kúpiť- Bolo mi podozrivé, ako veľká (malá) bude, keďže sme išli naším osobným autom, ale.. Dalibor nemá zlé nápady.. tak som to nechala a čakala na prekvapenie, ktoré na seba nenechalo čakať! Predstavil mi náš nový prírastok za pár eúr s rozvinutými vetami - to rastie rýchlo, to má veľké listy.. to..
Nech bola tá prúpovidka akákoľvek, sklamanie som dala na sebe znať. Berieme domov nejakú metlu s jedným listom. Pripadalo mi to ako keď zachraňujete zvieratko z útulku. Že robíme dobrý skutok. Pri platení nám aj pani v záhradnom centre povedala, ako ju má doma, ako to rýchlo rastie, aké je to nenáročne a iné pozitíva, vtedy pre mňa úplná škoda slov z jej strany.
Tak sme si "útulkáča" priviezli.. a polievali. A on mi chcel ukázať, že nie je všetko zlato, čo sa bliští a púštal listky jeden za druhým, naťahoval sa symetricky do strán, a dnes, krásny ministromček, ktorý nabral turbo tempo -je závideniahodný. Aby bol úplne kompletný, tak hneď prvý rok nás prekvapil desiatkami malých fíg. Je to moja srdcovečka a nedám na ňu dopustiť. Dalibor opäť nesklamal a pri večernom polievaní sa jej v duchu ospravedlňujem a zároveň jej ďakujem za to, že sa rozhodla aj napriek mojej snahe ju nepriniesť, prežiť svoj život u nás, vedľa broskyne.
Som na tieto dva ministromčeky, ktoré rastú do krásy hrdá. A ten dominant, ten príde o dva mesiace. Je ale jasné, že takú priazeň ako figa, aby si získal, bude mať čo robiť :-)
Proste sme stromofil-i. Alebo tak nejako. Komu sa nelení, tomu sa zelení a ja zelenú odvždy milujem. Poprípade ryšavú :-) ale to je iná kapitola.
