Kto varí, ako varí a komu čo chutí
Jedna zásadná vec. Nemám rada komentáre a snažím sa ich aj ja vyvarovať typu:
To nie je správny guláš!
Takto sa cestoviny nevaria!
Zo zajaca nemôžeš predsa robiť sviečkovú!
Mak a lekvár sa nehodia spolu!
Tento kuchár nevie variť!
.....a podobne.
Nikto, opakujem nikto univerzálny neexistuje. Každému chutí niečo iné, každý má chuť na niečo iné, každý vyrastal na niečom inom. Niekomu guláš pripadá riedky, niekomu evokuje detstvo. Niekto špenát akokoľvek nemá rád, aj keď je zdravý, ale on ho jednoducho do úst nedá, lebo ho to nútili v školskej jedálni. Niekto nebude jesť nikdy v živote tatársky biftek, lebo surové mäso sa mu na jedenie bridí. A tak nech to ostane. Každému čo chutí a verte, že všetky chute si nájdu majiteľa a labužníka, akokoľvek sa nám to môže zdať banálne a nepravdepodobné. Moje vnímanie nemusí byť vnímanie iných a preto neodsudzujem a v reštauráciach som sa nikdy nešťažovala na chuť jedla. Jedine, ak by bolo pokazené ( to sa mi ale nikdy nestalo), alebo som nedostala to, čo som si objednala. A práve preto, nosím v kabelke mleté chilli :-)
Vážim si ľudí, ktorí variť nevedia, napriek tomu sa do toho pustia a cenním si snahu, bez ohľadu na výsledok. Niekedy výzor sa nemusí rovnať vôni a chuti. Aj dobré aj menej dobré vyzerajúce jedlo môže chutiť rovnako dobre alebo rovnako zle. Je to ako s ľuďmi.
Nevážim si ľudí, ktorí variť (ne)vedia, ale ofrflú všetko, čo si myslia, že je zlé, lebo im konkrétne to nechutí, alebo majú problém povedať druhému, že je to chutné. Takí tí zakrývači :-)
